Chovateľská stanica labradorského retrievera v Skalici

Labrador bol vyšľachtený ako pracovný pes, ktorý je ale zároveň skvelým spoločníkom a členom rodiny. Vždy miluje svojich ľudí, hlavne deti. Majú radi spoločnosť a neradi zostávajú dlho sami. Medzi jeho prednosti patria inteligencia, pracovitosť, ľahká ovládateľnosť a vždy priateľská povaha. Nie je však vhodný ako strážny pes alebo do kotca.

Dnešné labradory sú priateľské a aktívne psy. Využívajú sa ako poľovné, asistenčné, vyhľadávacie a záchranárske psy, športové psy (agility, výstavy, poslušnosť), psy na canisterapiu, no najmä ako rodinné psy. Sú charakterizovaný výraznou láskou k vode a k aportovaniu. Labrador je spoločenský, potrebuje neustály kontakt so svojím pánom a rodinou.

U samcov dosahuje výška 56 až 57 cm a 54 až 56 cm u sučiek. Patrí medzi stredne veľké plemená. Celkovo je typický labrador veľmi kompaktný, so širokou lebkou, silným krkom a širokým hlbokým hrudným košom. Charakteristický je, silný ku špičke sa zužujúci chvost „vydrí chvost" a plávacie blany medzi prstami. Široká hlava s jasným stopom. Typická je krátka, hustá srsť s nepremokavou podsadou. Farba srsti môže byť podľa štandardu plemena v troch rôznych variantách: čiernej, žltej a hnedej.

Labrador je veľmi inteligentný a aktívny pes, ktorý potrebuje veľa pohybu, hry a cvičenia nato, aby mohol byť šťastný a preto patrí do rúk ľuďom, ktorí sa mu budú venovať a doprajú mu jeho dennú dávku fyzickej a mentálnej aktivity. Labrador je hlavne vodný pes a miluje plávanie a aportovanie z vody. Zároveň je spoločenský pes, ktorý potrebuje neustáli kontakt so svojím pánom a rodinou.

Pri výbere zdravého šteňaťa z kvalitnej chovateľskej stanice, máte veľkú nádej, že si na nasledujúcich 10 až 14 rokov zaobstaráte zdravím oplývajúceho spokojného psa. Vplyvom genetických predispozícií sa však bohužiaľ môže objavovať dysplázia bedrového, lakťového kĺbu a osteochondróza. Je dôležité testovať rodičov šteniatok a vtedy znížite riziko pravdepodobnosti dedičných chorôb.

Labrador pochádza z východného pobrežia Kanady z okolia Newfoundlandu. Pri rybolove sa využíval pri práci dnešný predchodca labradorského retrívera - St. John´s Water Dog (vodný pes svätého Jána). Keďže na ostrove panovali drsné podmienky, išlo o pevného, kompaktného a životaschopného psa vyznačujúceho sa anatomickou zvláštnosťou - blanami na labách. Vďaka nim vedel tento pes lepšie plávať, k čomu mu dopomáhala aj hustá, vode odolná srsť. Začiatkom 19. storočia sa dostal St. John´s Water Dog do Anglicka, kde z nich vojvoda Earl z Malmesbury (1778-1841) vyšľachtil plemeno vhodné na poľovné účely. K pôvodnému plemenu prišľachtil pointre. Oficiálne bolo plemeno uznané v roku 1903. V 30. rokoch 19. storočia sa vyvinuli dve línie - pracovná a výstavná. Pracovná línia sa vyznačuje ľahšou stavbou tela, zatiaľ čo psy z výstavnej línie sú mohutnejšie.